Word |
English & Tamil Meaning |
---|---|
கற்பு 2 | kaṟpu n. <>krp. 1. Vow, decision, determination ; சங்கற்பம். நமனை ... நிறுத்துவனென்னுங் கற்பினான் (கம்பரா. கும்ப. 307). 2. Ordinance, command ; 3. Refuge; means of relieving distress ; |
கற்பு 3 | kaṟpu n. <>கல். See கற்பா. (அக. நி.) . |
கற்புமுல்லை | kaṟpu-mullai n. <>கற்பு +. 1. (Puṟap.) Theme of wife extolling the virtues of her husband தலைவி தன்கொழுநன் நலத்தைப் பெருகச்சொல்லும் புறத்துறை. (பு. வெ. 10, முல்லைப். 8.) 2. (Puṟap.) Theme of extolling a woman maintaining equanimity during the separation of her husband ; 3. (Puṟap.) Theme of a wife praying for the continuance of the pleasure of welcoming guests with the kind co-operation of her husband ; |
கற்புரை | kaṟpurai n. prob. karburā. Frankincense ; சாம்பிராணி (தைலவ. தைல. 94.) |
கற்புழை | kaṟ puḻai n. <>கல் +. Cavern, cave ; மலைக்குகை. (திவா.) |
கற்பூ 1 | kaṟ-pū n. prob. id. + பூ. [M. koppu.] An upper ear ornament of parava women ; பரவமகளிர் அணியும் காதணி வகை. |
கற்பூ 2 | kaṟ-pū n. prob. id. + bhū. 1. Species of ironweed. See கல்லாரை. (மலை.) . 2. Mountain plant ; |
கற்பூசரம் | Kaṟ-pūcaram n. prob. id. + bhū-dhara. Mountain containing lead ; நாகதாதுவுள்ள மலை . (w.) |
கற்பூரக்கொடி | kaṟpūra-k-koṭi n. <>kar-pūra +. A kind of betel ; வெற்றிலைவகை. (G. Sm. D. 215.) |
கற்பூரம் 1 | kaṟpūram n. <>karpūra. See கர்ப்பூரம். (கலைசைச்.41.) . |
கற்பூரம் 2 | kaṟpūram n. A plant growing in damp places. See பொன்னாங்காணி. (மலை.) . |
கற்பூரவிளக்கு | kaṟpūra-viḻakku n. <>karpūra +. Lit or ignited camphor ; கர்ப்பூரதீபம். இக்கற்பூரவிளங்கும் நொந்தாவிளக்கும் (S.I.I. iii, 101). |
கற்பெலாச்சி | kaṟ-pelācci n. cf. கற்பிலாச்சி. A sea-fish, greyish-brown, attaining 5 in. in length Minous monodactylus ; கடல்மீன்வகை. |
கற்பை | kaṟ-pai n. <>கல் +. Bag of weights, scales and touchstone, used by a jeweller or merchant ; நிறைகல் தராசு உரைகல் வைப்பதற்கான பை. (J.) |
கற்பொடி | kaṟ-poṭi n. <>id. +. 1. Debris ; உடைதுண்டம். காயி லுலகனைத்துங் கற்பொடிகாண் (திருவாச. 12, 3). 2. Powder, as of chalk ; 3. Green vitriol ; |
கற்பொழுக்கம் | kaṟpoḻukkam n. <>கற்பு1 + ஒழுக்கம். See கற்பியல். (தஞ்சைவா. உரை, அவ. பக். 4.) . |
கற்பொளி - தல் | kaṟ-poḷi- v. intr. <>கல் +. To dress stones, as with a chisel ; உளியாற் கல்லைச் செப்பனிடுதல். (C.E.M.) |
கற்பொறி | kaṟ-poṟi n. <>id. +. 1. Clampiron, iron brace, iron pincers ; பற்றிரும்பு. (பிங்.) 2. Machine mounted on a fort ; |
கற்பொறுக்கி | kaṟ-poṟukki n. <>id. +. A kind of pigeon, Tringa variegata ; புறாவகை. (சங். அக.) |
கற்பொறுத்தல் | kaṟpoṟuttal. n. Small lance-acvminate-shining leaved bitterwood., l. tr., Xylopia parvifoila ; மரவகை. (L.) |
கற்போடு - தல் | kaṟ-pōṭu- v. intr. <>கல் +. Lit.., to throw stones; to spoil, as a business; to cause ruin ; காரியத்தைக் கெடுத்தல் |
கற்போன் | kaṟpōṉ n. <>கல்-. Scholar, pupil ; மாணாக்கன். (சூடா.) |
கற்றச்சன் | kaṟṟaccaṉ n. <>கல் +. [M. kalttaccan.] Stone-mason, hewer of stone, one of 18 kuṭi-makkaḷ, q.v. ; கல்வேலைசெய்யுஞ் சிற்பி |
கற்றடம் | kaṟṟaṭam n. <>id. + taṭa. Rocky ground, stony region ; கல் அடர்ந்த க்டு. கற்றடங் கண்டு நான் வருவன் (கம்பரா நகர்நீ.221) . |
கற்றலம் | kaṟṟalam n. <>id. + tala. Stone platform, as in a grove or village ; சிலாதலம். புரையோர் தாமும் ... கற்றலத் திருந்துழி (மணி 28, 113). |