पर्यू षु पर धन्व वाजसातये परि वर्त्राणि सक्षणिः | दविषस्तरध्या रणया न ईयसे || अनु हि तवा सुतं सोम मदामसि महे समर्यराज्ये | वाजानभि पवमान पर गाहसे || अजीजनो हि पवमान सूर्यं विधारे शक्मना पयः | गोजीरया रंहमानः पुरन्ध्या || अजीजनो अम्र्त मर्त्येष्वा रतस्य धर्मन्नम्र्तस्य चारुणः | सदासरो वाजमछा सनिष्यदत || अभ्य-अभि हि शरवसा ततर्दिथोत्सं न कं चिज्जनपानमक्षितम | शर्याभिर्न भरमाणो गभस्त्योः || आदीं के चित पश्यमानास आप्यं वसुरुचो दिव्या अभ्यनूषत | वारं न देवः सविता वयूर्णुते || तवे सोम परथमा वर्क्तबर्हिषो महे वाजाय शरवसे धियन्दधुः | स तवं नो वीर वीर्याय चोदय || दिवः पीयूषं पूर्व्यं यदुक्थ्यं महो गाहाद दिव आनिरधुक्षत | इन्द्रमभि जायमानं समस्वरन || अध यदिमे पवमान रोदसी इमा च विश्वा भुवनाभि मज्मना | यूथे न निष्ठा वर्षभो वि तिष्ठसे || सोमः पुनानो अव्यये वारे शिशुर्न करीळन पवमानो अक्षाः | सहस्रधारः शतवाज इन्दुः || एष पुनानो मधुमान रतावेन्द्रायेन्दुः पवते सवादुरूर्मिः | वाजसनिर्वरिवोविद वयोधाः || स पवस्व सहमानः पर्तन्यून सेधन रक्षांस्यप दुर्गहाणि | सवायुधः सासह्वान सोम शत्रून || paryū ṣu pra dhanva vājasātaye pari vṛtrāṇi sakṣaṇiḥ | dviṣastaradhyā ṛṇayā na īyase || anu hi tvā sutaṃ soma madāmasi mahe samaryarājye | vājānabhi pavamāna pra ghāhase || ajījano hi pavamāna sūryaṃ vidhāre śakmanā payaḥ | ghojīrayā raṃhamānaḥ purandhyā || ajījano amṛta martyeṣvā ṛtasya dharmannamṛtasya cāruṇaḥ | sadāsaro vājamachā saniṣyadat || abhy-abhi hi śravasā tatardithotsaṃ na kaṃ cijjanapānamakṣitam | śaryābhirna bharamāṇo ghabhastyoḥ || ādīṃ ke cit paśyamānāsa āpyaṃ vasuruco divyā abhyanūṣata | vāraṃ na devaḥ savitā vyūrṇute || tve soma prathamā vṛktabarhiṣo mahe vājāya śravase dhiyandadhuḥ | sa tvaṃ no vīra vīryāya codaya || divaḥ pīyūṣaṃ pūrvyaṃ yadukthyaṃ maho ghāhād diva āniradhukṣata | indramabhi jāyamānaṃ samasvaran || adha yadime pavamāna rodasī imā ca viśvā bhuvanābhi majmanā | yūthe na niṣṭhā vṛṣabho vi tiṣṭhase || somaḥ punāno avyaye vāre śiśurna krīḷan pavamāno akṣāḥ | sahasradhāraḥ śatavāja induḥ || eṣa punāno madhumān ṛtāvendrāyenduḥ pavate svādurūrmiḥ | vājasanirvarivovid vayodhāḥ || sa pavasva sahamānaḥ pṛtanyūn sedhan rakṣāṃsyapa durghahāṇi | svāyudhaḥ sāsahvān soma śatrūn || |
2. In thee, effused, O Soma, we rejoice ourselves for great supremacy in fight.Thou, Pavamana, enterest into mighty deeds,
3. O Pavamana, thou didst generate the Sun, and spread the moisture out with power,Hasting to us with plenty vivified with milk.
4. Thou didst produce him, Deathless God mid mortal men for maintenance of Law and lovely Amrta:Thou evermore hast moved making strength flow to us.
5. All round about hast thou with glory pierced for us as 'twere a never-failing well for men to drink,Borne on thy way in fragments from the presser's arms.
6. Then, beautifully radiant, certain Heavenly Ones, have sung to him their kinship as they looked thereon,And Savitar the God opens as 'twere a stall.
7. Soma, the men of old whose grass was trimmed addressed the hymn to thee for mighty strength and for renown:So, Hero, urge us onward to heroic power.
8. They have drained forth from out the great depth of the sky the old primeval milk of heaven that claims the laud:They lifted up their voice to Indra athis birth.
9. As long as thou, O Pavamana, art above this earth and heaven and all existence in thy might,Thou standest like a Bull the chief amid the herd.
10. In the sheep's wool hath Soma Pavamana flowed, while they cleanse him, like a playful infant,Indu with hundred powers and hundred currents.
11. Holy and sweet, while purified, this Indu flows on, a wave of pleasant taste, to Indra,-Strength-winner, Treasure-finder, Life. bestower.
12. So flow thou on, subduing our assailants, chasing the demons hard to beencountered,Well-armed and conquering our foes, O Soma.